MsK pozýva na výstavu Jany Schwarzbacherovej

Po ukončení SOU v odbore aranžér (1985) sa svojej profesii venovala len príležitostne.

"Okedy maľujem? Od vtedy, čo som po prvý krát chytila ceruzku do ľavej ruky. Tak je to už veľmi dávno. Väčšinou je to olejomaľba, no radosť mi robí i akvarel. Mám rada jarné zurčiace bystriny, nespútanú voľnosť koní. A drevenice. Prečo práve tie drevenice? No skúste zavrieť oči, odmyslite si tento umelý, unáhlený svet  a predstavte si, že sa len tak s niekým rozprávate, sedíte na lavičke s nohami ponorenými do prachu priedomia,..." hovorí o svojej tvorbe autorka.

Tradičná horehronská architektúra sa časom vytratila a zostalo tu po nej niekoľko po dedinách roztrúsených dreveníc, ktoré sú spomienkou na minulosť. Dlhé rady dreveníc, v ktorých v prítmí prednej izby prebývalo niekoľko rodín, zostali zvečnené v pamäti starších generácií a zachovali sa tiež na fotografiách, z ktorých čerpá pre svoju tvorbu výtvarníčka a keramikárka Janka Schwarzbacherová z Hornej Lehoty. 

V jej obrazoch horehronských dedín sa odráža história, charakter horehronských dedín i ľudí pri práci. Olejomaľby J. Schwarzbacherovej sú nostalgickým návratom do čias, keď chodievali ženy prať oblečenie na potok, muži zapriahali kone a s vozom putovali na jarmok, či spolu chodievali odetí v slávnostnom kroji na nedeľnú omšu do kostola. Pri krajinomaľbe Horehronia sa pani Schwarzbacherová ponára do krás regiónu, ktoré zvečňuje ťahmi štetcov priamo v horehronskej prírode.

J. Schwarzbacherová maľuje od malička. Ako vraví, nešlo jej to hneď dokonale a nakoľko je samouk, všetko sa postupne musela učiť. Jej nádherné maľby dreveníc dýchajú nostalgiou a krásnou atmosférou. Dreveničky maľuje väčšinou v hnedých tónoch, pretože inšpiráciu zbiera zo starých archívnych fotografií a hnedé tóny  pripomínajú starú dobu. Tvrdí, že každý obraz niečím dýcha a ide z neho emócia. Pred tromi rokmi si našla cestu ku keramike a na jej výtvory je radosť sa pozerať.