História mesta

PRVÉ ZAČIATKY

Prvé zmienky o tom, že by sa na okolí mohlo začať niečo stavať sa objavili začiatkom roku 1934.9. marca 1934 sa obecné zastupiteľstvo obce Veľká dohodlo, že vyhovie požiadavke firmy Baťa zo Zlína a odpredá im nimi požadované pozemky. 17. marca už bola vykonaná komisionálna prehliadka týchto pozemkov, ktoré boli vyznačené v katastrálnej mape a zahrňovali parcely číslo 2240/2, 2259/, 2242/3, 2243/5, 2242/6 v celosti a začiatky parciel 2243, 2238, 2245/4. Hranicu pozemkov tvorila hranica medzi parcelou 2238 a 2243 predĺžená do popradského potoka a ku železničnej trati. Tieto pozemky vo výmere 85 - 100 kat. jutár boli ponúknuté za paušálnu cenu 300 000,- Kčs. Už pri tomto jednaní bola položená podmienka, že hlavná kancelária závodu musí byť vždy len na zemí obce Veľká a továreň musí predovšetkým zamestnávať občanov obce Veľká.

V ďalšom jednaní bolo už podrobne konštatované na základe výkresov, ktoré vyhotovil Ing. Bedřich Dvořák zo Sp.N.Vsi, že firme Baťa obec odpredáva 101 kat. jutár a 58 siah pasienkov za 250 000,- Kčs. Občania obce si vyhradzujú právo na pasenie dobytka na pozemkoch, ktoré nebudú zastavané. Taktiež žiadajú, aby drevosklad firmy J.Ph.Gleisinger, ktorý bol na pozemkoch pri železničnej trati bol taktiež na prechodnú dobu ponechaný na pôvodnom mieste.

Po predaji pozemkov a začatí stavby sa už 26. novembra 1934 v zápise obecného zastupiteľstva obce Veľká objavuje podaná nespokojnosť v tom zmysle, že výskumná stanica postavená na daných pozemkoch nesie meno "BAŤOVE ZÁVODY BATIZOVCE" alebo " VÝSKUMNÁ STANICA VÝROBY UMELÉHO HODVÁBU BAŤOVÝCH ZÁVODOV V BATIZOVCIACH" a nenesie označenie obce Veľká. Obec Veľká sa cíti týmto poškodená a uznáša sa na tom, že časť obecného chotára na ktorom je postavená táto výskumná stanica sa bude volať "BAŤOVA OSADA VO VEĽKEJ" a žiada aby firma používala výhradne tento názov. 15.apríla 1935 sa obec uznáša na tom, že boli urobené všetky kroky potrebné k tomu, aby železničná stanica Batizovce bola premenovaná na "BAŤOVE ZÁVODY VEĽKÁ". Týmto sa zaoberalo obecné zastupiteľstvo aj 15.5.1935 kde znovu požadujú o používanie tohto označenia.

Že občanom obce Veľká na tomto veľmi záležalo a často sa týmto problémom zaoberali dokazuje aj zasadanie 29.januára 1937 ktoré sa uznieslo na označení "OBEC VEĽKÁ - OSADA SVIT" čo bolo po administratívnej stránke používané a dodržiavané až do osamostatnenia Svitu. Závod však tvrdošijne vo svojej korešpondencii ak používal označenie miesta tak použil označenie Batizovce nikdy nie Veľká. Môžeme preto s istotou povedať, že označenie SVIT aj keď ešte iba ako osada Svit sa prvý krát objavilo v roku 1937.

Toto boli prvé kroky k výstavbe továrne, s ktorou sa úzko spája aj výstavba obytných domov. Ako sa továreň rozširovala, museli sa dostavovať aj obytné domčeky a začala sa výstavba budúceho mesta. Pretože priestor na ktorom táto výstavba prebiehala patril do katastra obce Veľká, nové sídlisko sa po administratívnej stránke nazývalo "kolóniou" obce Veľká, kde bol aj notariát. Miestopopisné označenie nového sídliska napr. pri písaní adries bolo označované podľa blízkej obce Batizovce a všeobecne sa používalo označenie podniku ako Batizovce.

Asi tri týždne po dojednaní kúpy pozemkov sa začalo s vlastnou výstavbou. Hneď pri moste na lúke pod lesom bolo postavených prvých 50 metrov cesty a vedľa tejto cesty bola postavená prvá továrenská budova. Zároveň s ňou bol postavený v blízkosti aj prvý obytný domček, v ktorom bola na prízemí vrátnica a na poschodí bol zariadený byt. Prvé postavené objekty obsahovali výskumnú stanicu s malou elektrárňou. Tu sa mala vyskúšať výroba umelého hodvábu a zvlášť vhodnosť vody k tejto výrobe. Po čase bolo pristavených ďalších 7 obytných domčekov naproti továrenskému objektu na druhej strane hradskej, kde boli ubytovaní pracovníci malej pokusnej stanice. Takto sa začala výstavba budúceho mesta.