Obsah

60-te roky

ROK 1960

Už 25 rokov rastie Svit! N. p. Tatrasvit podstatne zväčšil svoju farebňu, aby vedel dobre a včas splniť objednávky zo zahraničia. V n. p. Chemosvit sa začalo s výstavbou novej výrobne celofánu s ročnou kapacitou 5 000 ton.

Vo Svite pribudol zase jeden 60 metrový komín.

Začala sa výstavba veľkej a modernej čistiacej stanice na juhovýchodnom kraji obce tam, kde sa v minulých rokoch vyvážali za dlhý čas všetky smeti z podnikov a obce.

V tomto roku bola v máji dokončená výstavba stanice ČSAD v priestore za veľkou telocvičňou.

Výstavbou nového veľkého oblastného bitúnku na západnej strane obce, stavba prvého bitúnku slúžila ešte niekoľko rokov ako výškvarovňa masti (pomocná prevádzka). V roku 1960 sa výškvarovňa zrušila, budovu prenajal VÚCHV a vytvoril pre svojich zamestnancov 3 bytové jednotky.

Činžové domy mali pri výstavbe tieto pomenovania: Kriváň, Patria, Gerlach, Slavkov, Roháč, Javorina, Satan.... V roku 1960 bol postavený pri všešportovom štadióne nový typ domu, ktorý mal šesť podlaží. Keďže mal základné rozmery pomerne malé, no bol v tom čase nezvykle vysoký, dostal od občanov pomenovanie „vežák“.

ROK 1961

16. februára 1961 sa zišla mládež obidvoch osemročných stredných škôl pred budovou nového „pionierskeho domu“ vo Svite. Bola tu zariadená veľká spoločenská miestnosť s televízorom a gramorádiom, čitáreň s knižnicou a šachovými stolíkmi, miestnosti pre rôzne záujmové krúžky s potrebným zariadením. Radosť detí bola veľká.

K 1. marcu 1961 bolo vo Svite celkom 298 budov, 1 360 bytov, 7 506 obyvateľov, z toho detí do 16 rokov bolo 2 411.

Dňa 6. apríla dopoludnia po prvý krát začal premávať autobus po obci Svit (terajšia MHD). Po zaužívaní tejto vymoženosti sa občania Svitu cítili ako v Prahe a podľa toho pri rannej jazde do práce pomenovali aj jednotlivé zastávky. Tak stanovište na Štúrovej ulici pomenovali „Hradčany“ (podľa tzv. panských vežiakov), zastávku pri samoobsluhe „Biela labuť“ pred kultúrnym domom – „Národné divadlo“ a zastávku pred podnikom Tatrasvit – „Pankrác“.

Svitské družstvo basketbalistov (Lehotský, Setnička, Fabišík, D. Lukášik, B. Lukášik, Vraniak, Vass, Hrúz, Brychta, Kočík, Bahník, tréner Antal) sa stalo v marci 1961 majstrom ČSSR v basketbale. Sláva im a vďaka za snahu a úspech! Titul po rokoch z Prahy a Brna sa preniesol do Svitu!

ROK 1962

Po osamostatnení v roku 1946 stáva sa Svit samostatnou obcou, no charakter obce bol vzhľadom na výstavbu podnikov, obytných budov i rozlohy v neskorších rokoch nezvyklý. Z toho a mnohých ďalších dôvodov požiadala rada MNV vo Svite uznesením z 31.7.1961 o priznanie charakteru mesta, čo vzhľadom na ráz výstavby i politický význam bolo správne. Žiadosti rady MNV bolo vyhovené a tak obec Svit dňom 30.mája 1962 sa stáva mestom.

Prvý úsek nového elektrického osvetlenia na Ulici mieru bol zapojený pred 1. májom 1962. Postupne sa montovali a ukončovali ďalšie úseky a do konca roka 1962 bol celý Svit bohato osvetlený 130 pouličnými a 63 parkovými svietidlami.

V druhý deň veľkých osláv SNP – 29. augusta 1962 o 16-tej hodine sa schádzali obyvatelia Svitu i okolia na priestranstve pred novým, práve dokončeným kultúrnym domom, aby boli účastní jeho slávnostného otvorenia. Na novom javisku ako prvé číslo programu odznela pieseň spevokolu „Tatran“ za dirigovania svitovského občana – učiteľa Petra Korvína „Ej hore háj...“. Prvý kultúrny program trval celé 4 hodiny a bol v nových priestoroch programom naozaj slávnostným. Priamou starostlivosťou o celý komplex a zariadenie kultúrneho domu bol poverený občan Svitu – vojnový invalid, doterajší správca kina Ján Katreniak.

V kronike Svitu sa pomenoval priestor nového sídliska v západnej časti Svitu za traťou „Kanada“. Toto pomenovanie sídliska u domáceho obyvateľstva bolo vžité a už nevyvolávalo údiv. Horšie bolo, ak sa toto pomenovanie použilo pred cudzími návštevníkmi. Z toho dôvodu sa hľadalo iné pomenovanie, ktoré sa ustálilo pomenovaním „Pod Skalkou“. Odvodené bolo od skaly – veľkého balvana, ktorý pravdepodobne bol v starých časoch zošuchnutý z tatranských brál pohybujúcimi sa ľadovcami a „zabudnutý“ na rovine a v húštine severne od priestoru zastavaného domami. Pri tejto „skalke“ sa svojho času na upravenom priestore konali aj tradičné majálesy.

Dňom 2. júla 1962 boli otvorené obchodné bunky v novostavbe postavenej pri prvom svitskom vežiaku. Bola otvorená predajňa potravín, zeleniny, holičstvo, kaderníctvo, opravovňa obuvi a pančúch, kozmetika a textilná predajňa n. p. Tatrasvit.

V októbri 1962 začal stavať n. p. Tatrasvit administratívnu budovu v priestore záhrady pred podnikom.

Dňom 1. novembra 1962 bola i napriek nesúhlasu občanov a funkcionárov MsNV otvorená samoobsluha v obchode „Lukáč“. Podmienky nákupu boli zhoršené, lebo občania museli čakať von pred obchodom, kým sa uvolnia nákupné košíky.

ROK 1963

Vo Svite niet veže s hodinami. Preto mesto zabezpečilo na cestnej križovatke pred Spoločenským domom hodiny. Tie sa často kazili a keď sa už opraviť nedali, boli zlikvidované a peňazí na nové hodiny nebolo. I keď obec mestom sa stala, hodín už nemala.

Na jar 1963 sa začalo v Lopušnej doline, na mieste starého tábora so stavbou murovaných objektov na nový tábor. Stavbu financoval n. p. Chemosvit. Bola postavená murovaná ústredná budova s kultúrnymi a ubytovacími miestnosťami, budova s kuchyňou a jedálňou.

V roku 1963 boli postavené dve železné lavičky cez rieku Poprad, jedna v priestoroch pri činžiakoch naproti cintorínu, druhá oproti 24 bytovke. Drevená lavička za pamätníkom bola zlikvidovaná.

Dňa 12. októbra 1963 o 21.00 hod. v priestore medzi závorami na ceste do Batizoviec a medzi železničnou stanicou sa prihodilo veľké železničné nešťastie. Do nákladného vlaku, ktorý išiel od Štrby a v stanici Svit spomalil a zastal, narazil ďalší nákladný vlak idúci tiež od Štrby, ktorému zlyhali brzdy. V jednom prípade došlo k smrteľnému zraneniu. V nedeľu ráno priestor naproti benzínovej pumpe poskytol hrozný obraz – množstvo vykoľajených a na seba nakopených vagónov. Pri vyprosťovacích prácach došlo znova k smrteľnému zraneniu. V rozbitých vagónoch sa nachádzalo množstvo tovaru, okrem iného aj 4 vagóny bulharského hrozna, ktoré bolo rozpredané z miesta nešťastia za cenu 2,50, 2,- a 1,- Kčs.

V roku 1963 bola zlikvidovaná posledná historická budova – Štokava, v posledných rokoch zvaná Stupava. Táto budova, postavená v roku 1777, slúžila ako horáreň, potom ako cestný hostinec na starej kráľovskej poštovej ceste, aj ako útulok pre pocestných a furmanov. Posledným obyvateľom tejto budovy bol občan Lipták, ktorý tu ešte v roku 1960 prevádzal hostinskú živnosť.

1. novembra 1963 sa vytvára vo Svite pri MsNV Domová správa, ktorá prebrala od podnikov Chemosvit, Tatrasvit, VÚCHV a Mäsopriemysel starostlivosť o budovy.

V novembri 1963 sa začalo s výstavbou budovy Mestského národného výboru a pošty v priestore južne od Kultúrneho domu.

V roku 1963 bolo premietnutých celkom 322 filmov, celkove na 842 predstaveniach bolo 23 647 divákov. O predstavenia v kine záujem klesá a ako dôvod sa uvádza skutočnosť jestvovania televízie.

ROK 1964

Mesto nevedelo rýchlo informovať svojich občanov, preto sa rada MsNV rozhodla od začiatku marca použiť k vysielaniu aktuálnych správ rozhlas po drôte, ktorý bol už v domácnostiach aj verejných budovách inštalovaný. Vysielanie sa uskutočňovalo každú stredu od 18.00 do 18.15 hod.

Svit bol určený ako etapové mesto pre cyklistické preteky okolo ČSSR. Bolo potrebné urýchlene dokončiť štadión. Slávnostný deň jeho otvorenia bol určený na 25. júla 1964, kedy Svit privítal v etapovom meste cyklistov. Víťazom tejto etapy a teda prvým, ktorý na novom štadióne dorazil do cieľa bol z 80 cyklistov československý pretekár Ján Smolík.

Mesto mladých rástlo a preto v novom ponímaní života aj detských zariadení bol nedostatok. Podniky Chemosvit a Tatrasvit spoločne prikročili k výstavbe novej budovy detských jaslí s kapacitou 140 miest v priestore vedľa 1. deväťročnej školy na Štúrovej ulici.

Dobrovoľní členovia z podnikových zborov boli uvoľnení pre Miestnu organizáciu československej požiarnej ochrany, ktorá sa vytvorila 5. októbra 1964. Jej predsedom sa stal Vojtech Schmidt, veliteľ požiarnej ochrany v n. p. Chemosvit. Miestny zbor mal pri svojom založení 18 členov a ako zakladajúcich treba uviesť mená: Schmidt, Andraššák, Smutný, Rástocký, Šašura st., Multán, Tabaček, Lačný, Minárik, Furman, Gontkovský, Sabo.

Dňa 25. novembra 1964 sa v oblasti Tatier prehnala silná víchrica, ktorá medzi 22. a 24. hodinou zasiahla svojim ničivým účinkom aj priestor a okolie Svitu. Víchor dosahoval rýchlosť až 150 km/hod., lámal a vyvracal stromy. V parku pri Bagrovisku bolo vyvrátených 500 stromov. Zo striech obytných domov boli postŕhané škridle, na výškových domoch vietor vyvrátil 5 panelových komínov, ktoré poškodili strechy.

V januári 1964 začal pracovať televízny vykrývač vo Vyšných Hágoch, čím sa zlepšil televízny príjem aj vo Svite.

V osade Pod Skalkou bola vyasfaltovaná cesta vedúca zo štátnej cesty v dĺžke 400 metrov.

Podľa pozorovania a odhadu navštívilo Svit v roku 1964 asi 115 000 turistov, z toho asi 8 000 cudzincov.

ROK 1965

Dňa 2. júla 1962 ulovil Július Boďa, ktorý bol v tom čase so svojim synom na poľovačke diviaka, ktorého vek bol odhadnutý na 15 rokov a vážil 136 kg. Kly, ktoré predstavujú poľovnícku trofej boli ohodnotené medzinárodnou komisiou CiC na 13 145 bodov – boli to najväčšie kly v ČSSR. Po úprave na celoštátnej výstave v Brne v auguste 1965 získali zlatú medailu a boli v tom istom roku odoslané na vástavu do Florencie, kde boli taktiež poctené zlatou medailou.

V roku 1965 tesne pod úpätím Baby, vedľa cintorína vznikla na území obce Spišská Teplica baňa na piesok. Ťažený piesok podľa kvality či sfarbenia sa používal aj ako hnojivo na vápnenie lúk a pastvín, alebo lepší a belší k stavebným účelom.

Naše mesto bolo v roku 1965 poctené úlohou pripraviť sa na privítanie XVIII. Ročníka Cyklistického preteku Berlín – Praha – Waršava. Do Svitu sa v deň pretekov zišlo viac ako 10 000 ľudí. Víťazom tejto etapy sa stal Melichov zo ZSSR, druhý bol Dimitresku z Rumunska a tretí skončil reprezentant ČSSR Pavel Doležal.

V letných mesiacoch 1965 nastúpili do novo dokončeného tábora v Lopušnej doline prví školáci – rekreanti. Prvým správcom a hospodárom tábora sa stal Gejza Pap. V sezóne mimo rekreácie školských detí sa zariadenie využívalo na súkromný oddych pracovníkov, školenia či porady. Za jedno súkromné prenocovanie sa počítalo 11,50 Kčs.

V auguste 1965 boli v n. p. Chemosvit spustené dva stroje novej výroby vlákien pod technickým označením P – 304 a bolo tu zamestnaných 80 pracovníkov.

V októbri 1965 sa uskutočnilo jednoúčelové sčítanie a delenie občanov. Podľa tohto sčítania bolo vo Svite 6 771 občanov, z toho 3 409 mužov a 3 362 žien. Z tohto počtu bolo Pod Skalkou 437 občanov. Počítalo sa, že z ostatných bývajúcich vo Svite (nie s trvalým pobytom) t. j. slobodných pracovníkov, študentov a pod. bolo k uvedenému dňu asi 3 500 ľudí, čo znamenalo, že Svit k októbru 1965 mal cez 10 000 obyvateľov.

V letných mesiacoch sa začalo s výstavbou chodníka na pravej strane cesty od podniku Tatrasvit na Ul. mieru.

V roku 1965 bolo vo Svite 185 majiteľov automobilov, 364 majiteľov motocyklov a 206 majiteľov garáží. Bolo prihlásených 1 074 televízorov.

V roku 1965 na území mesta Svit bola prihlásená k trvalému pobytu jedna „cigánska“ rodina s 9 deťmi a bývala v jednom z prvých obytných domčekov pri moste.

Naša bývalá ZOO, v ktorej už po niekoľko rokov neboli žiadne zvieratá, znovu ožila. Občania Českej Třebovej darovali Svitu pár medveďov – mývalov.

26. novembra 1965 bol prevedený výkop základov detskej škôlky na bývalom športovom štadióne. Práce pre nepriaznivé počasie však museli v tomto roku prerušiť.

ROK 1966

112 parciel pre záhradkárov z prvého delenia nestačilo svitským občanom. Spolok záhradkárov vypočul prosby ďalších občanov a žiadal o uvoľnenie vyše 3 ha pozemku, ktorý po mnoho rokov zostal neobrábaný a nachádzal sa na severnej strane mesta medzi štátnou cestou a železničnou traťou. Po rozdelení tohto druhého pozemku bolo spolu 232 majiteľov záhradiek a za tri roky účinkovania záhradkárov vo Svite bolo vysadených asi 4 600 ovocných stromčekov.

Svit sa stal v roku 1966 dejiskom majstrovstiev sveta v rybolovnej technike, čo je veľkým vyznamenaním a bude sa spomínať na celom svete.

V roku 1966 vláda odsúhlasila líniu postupného skracovania pracovného času a preto aj podniky vo Svite hneď na začiatku roka vypracovali plány nabehnutia na tento skrátený pracovný čas. Doterajší 46 hodinový pracovný čas mohol byť skrátený na 42 hodín v nepretržitých prevádzkach a na 44 hodín v jedno a dvojsmennej prevádzke.

Prvý občiansky sobáš bol uzavretý 23. 11. 1955 medzi snúbencami Máriou Žitvajovou a Václavom Vykoukalom, prvým zapísaným občanom v Pamätnej knihe je Zdeno Procházka, zápis prvého občianskeho pohrebu je z 10.10.1959, kedy bola pochovaná Mária Keiserová, rod. Vraniaková.

ROK 1967

Priaznivci zimných športov z podniku Tatrasvit postavili v blízkosti podnikovej chaty lyžiarsky vlek, ktorý v rokoch 1966 – 1967 slúžil svojmu účelu. Vlek v dĺžke 250 m ťahá lyžiarov do výšky 980 metrov. Na výškovej obrátke pre lyžiarov postavili drevenú chatku a dali jej názov „Chata pod jedľou“.

V roku 1967 obohatili chatový areál doliny aj členovia turistického oddielu. V októbri 1967 bola chata slávnostne odovzdaná svojmu účelu a pomenovali ju „Encián“.

Svit, napriek tomu, že cintorín sa už postupne zapĺňa ľuďmi, ktorí tu ako mladí prišli pracovať, je stále mestom mladých. Dokazuje to i skutočnosť, že do miestnych škôl chodí cez 2 000 školopovinných detí.

V roku 1967 bolo usporiadaných v ZK ROH 10 divadelných predstavení, 8 koncertov, 14 estrád, 26 predstavení pre deti, 36 filmových predstavení. Organizovaných bolo 11 súborov a krúžkov, ktoré uskutočnili spolu 124 akcií.

Obvodné oddelenie verejnej bezpečnosti malo v roku 1967 desať príslušníkov. Ich obvod siahal od teplickej križovatky po Vyšné Hágy a odtiaľ až k Važcu. Za II. polrok 1967 bolo vyšetrovaných 320 prípadov, z toho 130 trestných činov. Najviac zamestnáva Tatranská Štrba s autokempingom.

Štefan Typrák, žiak odborného učilišťa pri n. p. Chemosvit dňa 4. a 5. novembra 1967 v Prievidzi vo váhe do 56 kg obhájil titul majstra ČSSR vo voľnom štýle.

ROK 1968

Pri 20-ročnom jubileu ľudového divadla činnosť predstavuje 49 inscenácií s 226 predstaveniami, ktoré boli predvedené asi 50 tisíc divákom.

Cez Svit prešli prvé jednotky Sovietskej armády 21.8.1968 okolo 10-tej hodiny. Práca v podnikoch skoro zastala, lebo pracovníci boli touto skutočnosťou rozrušení.

22. októbra 1968 sa po prvýkrát zišli priatelia, členovia Matice slovenskej vo Svite. Stretli sa v Kultúrnom dome, kde ich privítal zaslúžilý člen Matice slovenskej, riaditeľ školy Barnabáš Tkáč. Na tejto schôdzi bol založený Miestny odbor Matice slovenskej, ktorého predsedom sa stal dlhodobý riaditeľ školy vo výslužbe Albert Zachar, podpredsedom Barnabáš Tkáč a Július Stano. Ostatnými členmi boli Lapšanský, Hric, Bendíková, Nedzelová, Ondrušová, prof. Smatana, Májovský, Čupkayová, Ing. Šimo, Liška, Maliňák.

Po presťahovaní pošty do novej budovy sa uvoľnil červený domček starej pošty, ktorý Elektro-inštalačné závody odkúpili, adaptovali, ohradili a v roku 1968 sa táto časť podniku presťahovala do tohto upraveného domčeka. Uvoľnené priestory boli pridelené obchodnému domu Prior na predajné a skladištné priestory.

Už k 31.7.1968 Sporiteľňa splnila plán celoročného zberu vkladov, ktorý však bol veľmi narušený augustovými udalosťami. V kritickom mesiaci Sporiteľňa vyplatila občanom z vkladov 4,7 mil. Kčs. Úspory obyvateľov na 9 900 vkladných knižkách predstavovali sumu 39 mil. Kčs. Na pridelenie osobného automobilu bolo 306 čakateľov s vkladom 6 120 000,- Kčs.

V roku 1968 mala MO Zväzu chovateľov drobných hospodárskych zvierat 125 členov, ktorí v priebehu roka odovzdali na verejné zásobovanie 42 137 vajec od 1 617 nosníc. Okrem sliepok chovali 138 králikov. Počet chovateľov, ktorí neboli organizovaní bol vyšší ako počet organizovaných chovateľov.

V roku 1968 bolo komisiou sociálneho zabezpečenia evidovaných 368 dôchodcov, z toho 93 plných invalidov, 45 čiastočných, 88 starobných, 86 vdovských a sirotských, 10 sociálnych, 15 vojnových, 17 úrazových a 14 manželských.

V tomto roku sa v matričnom obvode narodilo a bolo zapísaných 138 detí, uzavretých bolo 58 manželstiev a zomrelo 42 osôb.

V službách pre obyvateľov MsNV rozšíril svoju pôsobnosť, a to otvorením dielní autoopravovne, kozmetiky, maliarstva a natieračstva, výrobu farebných fotografií a holičstvo – kaderníctvo v Batizovciach. Rozšírili sa služby v osobnej i nákladnej taxi službe, praní prádla, chemickom čistení, prácach stolárskych i čalúnnických, sklenárstve.

17. októbra 1968 došlo v n. p. Chemosvit v Priesvite III. k smrteľnému úrazu, keď pri zachraňovaní postihnutých kamarátov zo zamoreného priestoru prišiel o život mladý 18 ročný pracovník Jozef Rožár.

ROK 1969

TJ Iskra Svit v rámci získavania finančných zdrojov začala so stavbou sauny vedľa klziska v priestore Pod lesom. Zariadenie pre saunu, ktorá bola vzhľadom na chemické prevádzky v podnikoch veľmi potrebná, bolo dovezené už pred 7 rokmi, no nenašiel sa spôsob, ako ho dať do prevádzky. V roku 1969, keď sa prvá časť budovy Pod lesom ukončila bolo zistené, že sa stavia nie priestor pre saunu, ale reštauráciu.

Na zvýšenie dôstojnosti a piety miestneho cintorína bola v jeho priestoroch postavená socha, ktorú navrhol a zrealizoval akad. sochár Ján Hučko za celkový náklad 150 000,- Kčs. MsNV pripravuje v blízkosti cintorína výstavbu Domu smútku.

Na žiadosť svitovských občanov motoristov okresné stredisko autoškoly povolilo zriadiť pobočku vo Svite. Vedenia autoškoly sa ujali dvaja občania – oddaní motoristi Richard Sobota a Ján Hanuliak, ktorí už tri roky nepretržite vyučovali občanov Svitu a okolia vodičskému umeniu. Poplatky za absolvovanie kurzov boli stanovené takto: pre motocykle na 327,- Kčs, pre osobné autá 922,- Kčs, pre motocykle a autá spoločne 1 220,- Kčs a pre malé motocykle 130,- Kčs.

Modelársky krúžok vo Svite bol dosť veľký a mal dobré výsledky. Na ponuku ústredia usporiadal v júni v priestoroch tréningového ihriska futbalistov Majstrovstvá SSR modelárov – juniorov.

V priebehu roka bola dokončená výstavba garáži pre podnik miestneho hospodárstva. Ukončená bola výstavba cesty k miestnemu cintorínu ako aj výstavba vodovodnej prípojky na cintorín.

Cez rieku Poprad bol postavený veľký železničný most v priestore pri kolkárni. Pod Skalkou sa previedlo asfaltovanie ciest v rozlohe 11 305 m2, t.j. 2,5 km.

V roku 1969 bolo odovzdaných do používania 16 bytových jednotiek postavených stabilizačnou výstavbou a 10 rodinných domčekov postavených individuálne.

V roku 1969 trpel Svit na nedostatok palív. Situácia bola katastrofálna, uhlia nebolo, mnohí si zabezpečovali kúrenie naftou a pod.

V tomto roku začal VÚCHV s výstavbou vlastného internátu, kde by mali byť ubytovaní slobodní zamestnanci.

V roku 1948 započala výstavba železničnej stanice a jej priľahlých objektov. Zápis je možné previesť až v roku 1969, i keď ani teraz nie je a už ani nebude realizovaný pôvodný projekt. 14. novembra 1969 bola staničná budova slávnostne otvorená – stavala sa plných 20 rokov. Nie je ešte ukončená – chýbajú zariadenia čakárne, reštaurácie, príjazdové cesty a pod. Prvým náčelníkom novej stanice sa stal Ing. Bobula.

V decembri 1969 po mnohých urgenciách sa začalo s vyučovaním v novej, pavilónovej škole, ktorá sa stavala od roku 1966. Máme školu, ktorej udržiavacie náklady vzhľadom na mnoho malých, rozťahaných budov budú značné, no diktát vtedajšieho Východoslovenského krajského výboru musel byť prijatý – buď pavilónová škola, alebo sa stavať nezačne.