40-te a 50-te roky

ROKY 1945 – 1950

O Dňa 29. apríla 1945 sa na svojej ceste vo Svite zastavil prezident republiky Dr. Eduard Beneš, ktorého ľud srdečne privítal. Za obec a závod privítali vzácneho hosťa Dr. Linczényi a Ing. Ríša.

Asi v polovici júna 1945 došli do Svitu prvé zásielky potravinových článkov dodaných medzinárodnou spoločnosťou UNRRA. V prvej zásielke bolo 1 348 kg masti a 550 kg slaniny. Zásielka bola rozdelená tak, že na každú osobu bývajúcu vo Svite bolo vydané 60 dkg masti a 50 dkg slaniny. Zvyšok masti bol použitý v závodnej jedálni. Došlé konzervy boli rozdeľované v obchodnom dome.

Občania Svitu dožili sa tej radostnej skutočnosti, že dňa 4. júna 1946 sa osada Svit stala samostatnou politickou obcou, čo bolo potvrdené Slovenskou národnou radou.

Samostatná obec Svit podáva dňa 30. júla 1946 návrh na udelenie čestného občianstva obce prezidentovi Čs. republiky Dr. Eduardovi Benešovi.

Programom stavby obecného cintorína sa po prvý raz zaoberala Dočasná miestna správna komisia dňa 27. augusta 1946, kde boli vypracované direktívy na jeho stavbu. Stavba trvala až do roku 1950. Prvým pochovaným občanom bol občan Bíro, ktorý zomrel v roku 1954. Pozostalí totiž nechceli do roku 1954 na cintoríne zomrelých pochovávať, lebo cintorín nebol podľa náboženských obradov vysvätený a nebolo k tomuto aktu udelené povolenie.

Rieka Poprad po vtoku potoka Lučivjanky, ktorý bol v miestach závodnej vodárne a výrobne Svit II otáčala sa doľava a jej kľukatý tok prechádzal pomedzi budovu Spoločenského domu a Domova II a pokračoval tesne poza budovu školy, telocvične a penziónov. Neupravené brehy tejto rieky jednak špatili vzhľad obce, jednak boli príčinou častého zatopenia pivníc v obytných domčekoch, ba jarné vody priam ohrozovali záplavami aj ľudské životy. Nový tok rieky bol premiestnený a v niekoľkých etapách vkusne vyregulovaný tesne popod úbočie skupiny pohoria zvaného „Baba“.

Na začiatku roku 1947 pracovalo v podniku 3 955 osôb, ku koncu roku to bolo už 4 665 osôb.

Dňa 1. decembra 1947 cez polnoc sa na vlakovej stanici zišli obyvatelia, aby privítali prvý vlak, pri ktorom sprievodca vlaku zavolal miesto obvyklého mena stanice „Batizovce“ nové meno „Svit“.

Len nedávno kronikár zaznamenal založenie matrík a zariadenie sobášnej miestnosti a už 16. septembra matrikár zapísal v sobášnej matrike obce Svit stý sobáš uzavretý medzi Jaroslavom Tumom a Máriou Brinckovou, ktorým Miestny národný výbor udelil ako svadobný dar k tomuto jubilejnému číslu 2 000,- Kčs. V obci žili mladí ľudia!

V snahe o najvyššiu starostlivosť o zamestnancov podniku bolo vo Svite koncom roku 1950 v Spoločenskom dome zriadené tzv. „Nočné sanatórium“, ktoré bolo toho času prvé v republike. V tomto sanatóriu bývali na prechodnú dobu tí zamestnanci podniku, ktorí po práci potrebovali úplný kľud, ktorý na hromadných ubikáciách poskytnutý byť nemohol.

ROKY 1951 – 1954

V roku 1951 bola pod Tatrami tuhá zima a miestami napadlo hodne vyše 1 metra snehu. Miestny národný výbor sa preto zaoberal otázkou organizovania brigád na odhadzovanie snehu. Brigády boli organizované v skupinách podľa čísel domov. Distribúcia sa starala o dobré zásobovanie obyvateľov a obstarala dobrý druh zimných jabĺk, ktoré sa predávali po 19,40 Kčs za 1 kg.

Doterajší predseda MNV Ján Jacko bol poverený funkciou riaditeľa novoutvoreného podniku Chemosvit. Dňa 14. marca 1951 došlo k voľbe nového predsedu, ktorým sa stal zamestnanec podniku – strojár Ján Stančík.

Dňom 25. novembra 1951 boli vo Svite otvorené nové detské jasle v budove postavenej naproti národnej škole. Táto budova bola špeciálne na tento účel postavená a zriadená a tak Svit v tomto čase má už dvoje detských jaslí.

Podľa vypracovaného generálneho plánu o výstavbe obce Svit, vystavil závod západne od továrne za traťou niekoľko obytných domčekov, akosi na skúšku. Domčeky boli totiž drevené podľa typu domov stavaných v Kanade a podľa toho aj táto nová štvrť obce dostala pomenovanie „Kanada“. K týmto domčekom postupne pribúdali domy iných typov, postavila sa k nim cesta, zaviedla voda, kanalizácia, elektrina a tak táto, i keď trochu vzdialená osada, dostala ucelený ráz.

Dňom 25. marca 1952 bol prijatý do služieb obce Jakub Gancarčík za tým účelom, aby udržiaval v poriadku cesty, opravoval priekopy vedľa ciest, lavičky pri cestách, udržiaval poriadok na novom cintoríne a prevádzal všetky potrebné tesárske, stolárske a murárske práce, aby to, čo bolo postavené, bolo aj odborne udržiavané, vždy čisté a nieslo dobré svedectvo o starostlivosti obce.

Záujemci o stavbu domčekov dostali na záruku závodu potrebnú pôžičku a závod sa postaral o obstarávanie stavebného materiálu. Podnik poskytol stavebníkom aj technický dozor pri stavbe. So stavbou týchto domčekov sa začalo v roku 1954 a v rámci akcie bolo postavených asi 20 domčekov.

KULTÚRNY ŽIVOT PO VOJNE DO ROKU 1954

19. februára 1947 zavítali do Svitu členovia pražských divadiel – Milena Samylenková, Mária Kubalová - Stránska, Alena Frimlová, Stáňa Sedláček a Jaroslav Linhard na čele s populárnym Teodorom Pištekom. Predviedli v miestnosti kina americkú veselohru v troch dejstvách „Popelka Patsy“.

K oživeniu kultúrneho života možno počítať aj skutočnosť, že známy filmový herec a predstaviteľ Jánošíka Paľo Bielik nakrúca dňa 18. októbra 1948 vo Svite inštruktážny film o výrobe pančúch.

I skauti mali vo Svite svoju organizáciu a dňa 21. a 22. júna 1947 usporiadali vo Svite „Tatranský zjazd junákov skautov“. Začal v miestnosti kina slávnostným kabaretom. Poštový úrad v tieto dni pečiatkoval listy pečiatkou v modrej farbe s textom „Svit – Tatranský zjazd junákov“.

V roku 1947 v podnikovej knižnici, ktorá bola jediná vo Svite, bolo 1 560 kníh. Vypožičaných bolo celkom 7 128 kníh, takže mesačný priemer dosahoval čísla 600. Do knižnice chodilo 80 domácich i zahraničných časopisov. V tomto roku bola v knižnici usporiadaná výstava obrazov, dve výstavy kníh a výstava esperantských časopisov a korešpondencie. Knihovníkom bol Alojz Číž.

Rybári sa tiež prihlasujú hŕstkou kultúry, keď dňa 25. júla 1948 poriadajú v lese na bagrovisku letnú zábavu, na ktorej sa zúčastnilo veľa obyvateľov. Ako atrakciu naši rybári zmontovali „čiernu vysielačku“, ktorá vykričala všetky známe i neznáme zážitky z rybačky našich rybárov.

Kultúrny život bol sústredený v začiatkoch v klube absolventov baťovej školy práce, z ktorej vyrástli dobrí kultúrni pracovníci. Spomenieme si na Jana Dovalu a jeho sestru Elenu Dovalovú, na Paľa Gejdoša – dobrého recitátora, divadelného ochotníka, režiséra a autora vlastných divadelných hier. Neskôr sa dostal k Československému štátnemu filmu a mohli sme na plátne kina často vídavať jeho meno.

Nemožno vynechať a zvlášť nespomenúť neúnavnú prácu v odbore hudby a spevu Vojtecha Myškára - Markusa, ktorý bol dirigentom závodnej dychovej hudby, vypomáhal pri všetkých kultúrnych vystúpeniach, vyučoval hudbu a vychovával mladých hudobníkov.

V roku 1949 pribúda do svitskej kultúry aj nové teleso. Je to mandolínový súbor, ktorý pilne študuje, aby v krátkom čase prispel do venca kultúry. Tento súbor vystupoval v tradičnom ruskom kroji a mal 35 členov.

V septembri 1949 zavítal do Svitu Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK), ktorý na športovom štadióne predviedol svoje umenie. V zapätí za týmto súborom vystúpil vo Svite Moskovský tanečný súbor „Berjozka“, ktorý predviedol za veľkej účasti obecenstva svoje umenie v telocvični.

V apríli 1950 vidíme na plátne nášho kina premietať film „Katka“, ktorý bol v minulom roku nakrútený vo Svite. Azda všetci občania videli tento film, ktorý sa premietal po celý týždeň.

Po skončení výstavy výtvarníkov poriadajú výstavu aj svitskí fotografisti. Vo Svite zo známych amatérov spomenieme Pavla Uhríka, ktorý bol závodným fotografom, Rudolfa Kmeťa, Ladislava Fazekaša a Evžena Jurisu, ku ktorým neskôr pribudli ďalší.

V roku 1950 sa do konca júla usporiadalo 198 kultúrnych podujatí, čo bolo dvojnásobok činnosti z roku 1949 a desať násobok podujatí z roku 1945. Okrem iných, v júni 1950 vo Svite hosťovala aj Slovenská filharmónia.

Závodný klub, ktorý bol jediným organizátorom kultúrnych podujatí, mal v roku 1950 pätnásť záujmových krúžkov. Najúspešnejším bol divadelný krúžok, ktorý v roku 1950 mal 9 premiér a 60 repríz.

V roku 1954 odbor pre rozvoj spoločenského života usporiadal maškarný ples a 13 verejných produkcií s profesionálnymi umelcami a súbormi. Boli to: Večer spevu, Hudba Itálie a Španielska, Melodisti, Kučerovci, Zbor slovenských učateľov, Prešovské divadlo, Karel Vlach, Poľskí artisti, Slovenská filharmónia, Žilinské divadlo, súbor Očovan a súbor Bukovina.

ROK 1955

Svit, ako sa píše v kronike, už jeden rozhlas má. Je to rozhlas miestny, ktorý zverejňoval obecné správy bubnom. K tomuto rozhlasu v mesiacoch jún a júl 1955 pribúda v obci nový rozhlas – po drôte.

V mesiacoch august – október 1954 bolo namontované elektrifikačné zariadenie na železnici. V roku 1955 najskôr len pokusne, potom už pravidelne bolo vidieť premávať lokomotívy. Zapojením elektrických rušňov sa rýchlosť, zvlášť nákladných vlakov podstatne zvýšila.

Západným smerom od obce bol vo výstavbe projekt mäsokombinátu, ktorý začal stavať ako pomocnú výrobu základný závod. V roku 1955 je mäsokombinát dokončený a započal svoju činnosť.

Zima 1954/55 bola veľmi nestála, bola pomerne teplá s málo snehom. Dňa 25. apríla bolo ešte 3-5 cm snehu pri -10oC. V polovici mája napadol ešte čerstvý sneh. Behom letných mesiacov bolo napočítaných 13 slnečných dní, tak trochu letných.

Ak zhrnieme celkovú hodnotu prevedených prác, v rámci zveľaďovania obce Svit v roku 1955, predstavuje táto akcia celkový finančný náklad hodnotu 450 tisíc korún, bezplatných brigádnických hodín bolo odpracovaných 208 963. Vytvorené hodnoty v tejto akcii predstavujú obnos 1 334 047,- korún.

Katastrálne územie obce Svit meria 401 ha. Značná časť tejto plochy je zastavaná budovami, vyše 200 ha je lúk a pasienok.

Koniec roku 1955 neodprevádza vo Svite tradičný vianočný stromček. Nebolo ochoty ani potrebných finančných prostriedkov.

ROK 1956

Tak, ako Svit z ničoho nič za pomerne krátku dobu vzrástol na pekné priemyselné mestečko, do ktorého radi zavítali aj návštevníci Tatier, ba aj cudzinci, v posledných rokoch bol vo výstavbe odsunutý na vedľajšiu koľaj.

V mesiaci marec prebieha vo Svite zvýšená kampaň za postavenie tak prepotrebného kultúrneho domu. Intervencie na kompetentných miestach zostali bezvýsledné, lebo pri konečnom rozhodnutí kde sa má postaviť kultúrny dom, padol šťastný žreb na mesto Partizánske.

V letných mesiacoch bol v Lopušnej doline zriadený detský pioniersky tábor, ktorého účelom bolo poskytnúť prázdninovú rekreáciu deťom rodičov pracujúcich v chemických podnikoch. 1. júla 1956 nastúpil prvý turnus detí v počte 80 a to z Novák, Likiera, Strážskeho, Kostolian a Pardubíc.

Chovateľom boli rozdelené pozemky nachádzajúce sa medzi železničnou traťou a hradskou a pozemky vedľa cintorína o celkovej výmere 12 ha. Každý chovateľ za primeraný poplatok dostal vymeraný kúsok poľa, na ktorom pestoval zemiaky, zeleninu alebo obiloviny.

Od 3. júna 1956 nový jazdný poriadok obmedzuje zastavovanie rýchlikov vo Svite. Denne zastavuje len 5 rýchlikov a cestujúci musia k ďalšej ceste k rýchliku cestovať do Popradu, alebo do Štrby.

Dňa 11. júla 1956 sa začínajú v obci Svit prevádzať buldozérom výkopy základov novej materskej školy.

V tomto roku, zvlášť v jesenných mesiacoch sa rozšíril v nebývalej miere tržný predaj ovocia., zeleniny, perníkov, výšiviek. Predavačky dochádzali vlakom od Košíc a Prešova a rozkladali svoj tovar na východnej strane pod stenou Spoločenského domu. Predávali aj huby, lesné plodiny, oštiepky a pod. Konečne vo Svite po mnohých pokusoch ožívajú trhy!

ROK 1957

V blízkosti podniku Chemosvit spoločným úsilím podniku a obce sa podarilo postaviť vodnú nádrž, ktorá by závodu slúžila na rezervu vody a v letných mesiacoch by mohla slúžiť ako kúpalisko. 11. októbra 1957 sa kúpali prví otužilci a hlavní pracovníci na tomto diele – Potočný, Katreniak, Lacko.

Poľovnícky krúžok organizovaný pri ZK ROH zriadil malú oboru v zalesnenom priestore naproti vchodu do závodov Chemosvit a Tatrasvit, v ktorej sa chovali niektoré zvieratá, menovite jelene a srny pre okrasu i potechu občanov.

Aby sa mohli prevádzať pokusy s televíznym prijímaním, bola na budove Spoločenského domu postavená televízna anténa, ktorá s prijímačom umiestneným v jednej miestnosti Spoločenského domu bola prvým televíznym zariadením vo Svite.

„Malý spevácky zbor“, ktorý má svoje korene v spevokole Tatran začal v roku 1957 svoju činnosť s 8 členmi ako mužské okteto. Prvou prácou bolo rozšírenie radu členov, čo sa aj podarilo a stav členov sa zvýšil na 18. Vedúcim súboru bol Peter Korvín.

Krúžok práce s deťmi slávnostne znovu otvoril bábkové divadlo hrou „Ako Jano zmúdrel“. Na tomto predstavení bolo 431 detí.

V roku 1957 staval Výskumný ústav 24 bytových jednotiek, Košické pekárne 18 bytových jednotiek, Chemosvit odovzdal do užívania 50 bytových jednotiek.

TJ Iskra Svit zriadila v budove starej kolkárne na športovom štadióne turistickú nocľaháreň. V tomto roku teda aj obec Svit mohla poslúžiť prenocovaním turistov, spolu s nocľahárňou v parku „Na bagrovisku“ cca 100 posteľami denne.

Za celé obdobie od roku 1947 bolo podnikom Chemosvit postavených 583 bytových jednotiek. Pre slobodných zamestnancov podniku boli postavené dva penzióny o kapacite 600 miest, internát o kapacite 500 miest a internát „Škola II“ o kapacite 500 miest.

ROK 1958

19. marca 1958 bolo v budove Internátu I prevedené slávnostné otvorenie „mliečneho baru“, ktorý veľmi vďačne uvítala menovite svitská mládež. V predajni bolo umiestnených 50 stoličiek so stolmi a zdá sa, že tento podnik vzhľadom na svoje pekné zariadenie tentoraz si podrží svoju skutočnú náplň – predávať jedlá a mliečne výrobky, a nezmení sa na krčmu, a to už preto, že je umiestnený v blízkosti škôl a internátov.

12. mája 1958 na svojej ceste po Slovensku na pozvanie TJ Iskra Svit sa zastavilo vo Svite futbalové družstvo z východného Anglicka, z kraja Lincoln, mesta Grinsby. Toto mužstvo zohralo v popoludňajších hodinách zápas s mužstvom domácej Iskry Svit, ktorý skončil nerozhodným výsledkom 2:2. Na zápase sa zišlo 2 000 ľudí!

Tam i tam majú už v kine široké plátno! Tak to asi začalo aj vo Svite. A my čo? Zišli sa ľudia, ktorí sa s dobrou vôľou pustili do adaptácie a prestavby kina vo Svite. Medzi prvých ochotníkov tejto práce treba počítať vedúceho kina Jána Katreniaka a staviteľa Jecušku. 7. júna o 18.30 bolo slávnostné premietanie prvého filmu na širokom plátne. Pred plátnom bol upravený priestor tak, že z umelej hmoty bolo zhotovených päť fontán, z ktorých pred predstavením striekala voda do výšky 1,5 metra.

Dňa 28. júna 1958 v popoludňajších hodinách začal pršať znovu výdatný dážď, neprestajne až do večerných hodín v nedeľu 29. júna. V oblasti Tatier došlo v tomto čase k prietrži mračien, takže voda v tatranských potokoch i jazerách stúpla o 3,5 až 4 metre. V nedeľu 29. júna 1958 postihla Svit prírodná katastrofa – povodeň! Nastali hodiny hrôzy a strachu! Voda narobila veľmi veľa škôd a bolo potrebné vynaložiť množstvo obetavej práce a finančných prostriedkov na odstránenie následkov povodne.

Dňa 15. augusta 1958 sa stalo skutočnosťou slávnostné otvorenie novej detskej škôlky. Presťahovaním detí z doterajších priestorov I. osemročnej školy sa uvoľnili určité priestory pre vyučovanie školopovinných detí.

Veľký sen svitských občanov – mať svoj primeraný kultúrny dom konečne dochádza k uskutočneniu. V nedeľu ráno 2. novembra pršalo. No i napriek tomu sa okolo 9. hodiny zišli občania Svitu v sprievode dychovej hudby na priestor, kde dosiaľ bolo detské ihrisko a tenisové dvorce, aby boli prítomní malej, no milej slávnosti – slávnostného výkopu základov kultúrneho domu vo Svite.

Miestny národný výbor, alebo môžeme povedať obec Svit už v roku 1953 nadviazala družbu s mestom Česká Třebová. V roku 1958 došlo k vzájomnej výmene predstaviteľov našich oboch miest.

Vo Svite bolo ku koncu roku 1958 podaných 655 žiadostí o byty – treba stavať!

ROK 1959

V júnových dňoch navštívil Svit veľký cirkus „Glóbus“, ktorý sa so svojim celým zariadením postavil pri železničnej stanici. Dňa 30. júna 1959, i napriek veľkému dažďu, ktorý zalial a rozmočil aj príchodovú cestu k cirkusu, nahrnulo sa na predstavenie množstvo občanov Svitu. Na tomto predstavení bolo totiž slávnostným spôsobom pokrstené levie mláďa, ktoré dostalo meno „Priesvit“. Takýmto spôsobom celofán, ktorý vyrába n. p. Chemosvit pod názvom Priesvit, dostal svojho živého kamaráta, ktorý tak isto ako obalový prostriedok Priesvit, poputuje so svojim cirkusom po celom svete.

V dôsledku výstavby kultúrneho domu došlo k zlikvidovaniu tenisových dvorcov. V roku 1959 sa postavili nové tenisové dvorce v priestore medzi Penziónom I a Penziónom II.

V júni bolo dokončené kúpalisko a odovzdané svojmu účelu. V súvislosti s tým bol vybudovaný vedľa hlavnej cesty chodník pre peších.

Na celom úseku rieky Poprad bola na území Svitu dokončená oprava regulácie rieky, ktorá bola poškodená povodňou.