90. výročie mesta: Poznáte súvislosti a podmienky začiatkov výstavby Svitu?

Pracovné stroje pre výrobu obuvi a neskôr nielen obuvi, bolo potrebné udržiavať, opravovať, nahradzovať, vyvíjať nové.

Nasledovali ďalšie oblasti, a tie už boli zamerané nielen na výrobu, ale aj na oblasti celkových potrieb baťovských zamestnancov. Po odvetví strojárenstva založenom v Zlíne roku 1903 nasledovali  odvetvia:  2. tlač (1909), 3. stravovanie (1910), 4. garbiarstvo (1915), 5. spracovanie dreva (1916), 7. poľnohospodárstvo (1917), 12. tehelňa (1919), 14. papiereň (1919), 18. železničná doprava (1924/1931),  19. letecká doprava, 20. gumáreň (1924),  21.  stavebné  oddelenie (1924),  22.   projektovanie  stavieb (1925),  31. plynáreň (1931),  32. pneumatiky (1932),  36. hotel (1932). 

Do smrti  Tomáša Baťu  (1932) bolo  uvedených  36 odborov  podnikania, potom ešte  6   ďalších odborov - výroba lietadiel, umelé vlákna, pestovanie kaučuku, zahraničný veľkoobchod, riečna plavba, liečebné kúpele. 

Svit – jedno z prvých pôvodných Baťových satelitov

Na miesto výroby umelých vlákien bolo zo začiatku viac kandidátov, ale výber Svitu bol nakoniec jednoznačný. Vhodná mäkká voda z rieky Poprad, dostatok vhodnej pracovnej sily a získané územie na postupné rozširovanie priemyselnej, občianskej a bytovej výstavby. Prvú ,,Územnú verziu Batizoviec“  (Svitu)  navrhol v roku 1935 najznámejší Baťov architekt a urbanista František L. Gahura.

Táto verzia urbanistického riešenia výstavby „Batizoviec“ s jasným radením priemyselnej, spoločenskej a bytovej zóny bola vsadená do vymedzeného územia daného štátnou hradskou, železnicou a pohorím Baby. Určitým obmedzením výstavby Svitu od začiatku bola rieka Poprad, pri zmene jej toku zo severozápadu na východ.

Urbanistická verzia Svitu bola rozpracovaná architektom F. L. Gahurom do Situačného a zastavovacieho plánu Svitu v marci 1935, ale aj tá bola čiastočne menená.

Začiatok priemyselnej zóny z urbanistickej verzie bol dodržaný a tvoria ho štyri 5 podlažné skeletové budovy a sedempodlažný sklad postupne postavené v železobetónovom skelete rovnobežne s hradskou v rokoch 1936 až 1950.

Po vyhodnotení medzinárodnej súťaže o nové ,,domky“ v roku 1935 v Zlíne bolo rozhodnuté pôvodné súťažne domy ihneď  nahradiť v plánoch pripravovaných baťovských miest.

Navrhované dvojdomky v Situačnom a zastavovacom pláne pre Svit boli nahradené 17 jednobytovými domami a 47 dvojbytovými domami od arch. Adamca, prihlásenými do tejto súťaže v Zlíne.

Nahradené boli aj spoločenské budovy z piatich na tri a tie ich umožnili radiť rovnobežne a nie kolmo na budúcu ulicu SNP: Domov I., Spoločenský dom, Domov II. Medzi Spoločenským domom a Domovom II v úrovni Šťúrovej ulice, v tom čase pretekala rieka Poprad, ktorá nemala vytvorené brehy, koryto a tak sa často vylievalo a zaplavovalo okolie, vrátane domov a najmä ich pivníc.

Začiatkom roku 1937 do rozostavenej obce Svit bolo zasadených  2 600 stromov a kríkov a zasiata pri domoch tráva a kvetiny. Červená kolónia sa tak stala i záhradnou kolóniou. Fotografia toku rieky Poprad pretekajúcej cez Svit dokladuje aj ukončenie výstavby červenej kolónie Hviezdoslavovu ulicou.

Pôvodne navrhnuté rodinné domy pre Zlín nevyhovovali úplne pre Svit. Zlín má 230 m.n.m. a Svit 720–730 m.n.m. Bolo preto náročné tieto domy v podtatranskej zime vykúriť. Nový regulačný plán z roku 1942 už počítal z dvojbytovými rodinnými domami, ktoré mali murované obvodové steny hrúbky 45 centimetrov omietnuté a miesto rovných striech šikmé, valbové strechy. 

Po dvojbytových domoch nasledovala výstavba viacbytových domov typu Martfű a to ešte skôr ako v Maďarsku. Okrem šesťbytového domu sa špecificky pre Svit vyprojektoval v Zlíne ,,štyrdomek“ a potom aj desaťdomok. Sedem štvordomkov a tri desaťdomky sú postavené aj vo Svite.

Pod Skalka inšpirovaná Kanadou

Odlišné  bytové  domy boli v roku  1948 navrhnuté  do novej  časti výstavby za  železničnou traťou. Boli to drevené prízemné jednobytové domy naprojektované  podľa podkladov z výstavby kanadskej Batawy, kde mali stavebné firmy s  ich  výstavbou veľké  skúsenosti.  Tie  chýbali  vo  Svite najmä pri zabezpečení ochrany dreva pred červotočom.  Pre občanov Svitu pripomínali skôr výstavbu chaty a nie rodinného viacgeneračného domu. Stavebné povolenie na tieto  drevené  domy zo 16.12.1948  počítalo  s postavením  15 drevených domov po oboch stranách na Tatranskej ulici.  Postavili sa len dva drevené domy, ostatné boli vymurované.  

Baťove železobetónové etážové budovy

Železobetónový skelet využívali  Baťovci  úspešne nielen na priemyselné, ale aj na občianske stavby. Vo Svite bol v tomto  skelete  postavený Domov I, Spoločenský dom, Domov II.,  Štátna meštianska škola (teraz mestský úrad), Internát pre 500 osôb (neskôr prestavaný na OD Hornád a potom OD Prior)  a  škola Štátnej slovenskej obchodnej akadémie v  Poprade (ako protihodnota Svitu pre okresné mesto Poprad za získané územie pre výstavbu Svitu.) Siedmou stavbou bola pôvodná Chemická priemyslová škola, v súčasnosti Stredná odborná škola polytechnická. Prvá občianska stavba postavená do roku 1942 využívala modul 6,15 metra v priečnom a aj pozdĺžnom smere podobne ako u priemyselných stavieb, ale u školských stavieb a stavby  internátu pre 500 osôb sa modul zmenil. V pozdĺžnom smere to bolo 15 x 6,15 metra a v priečnom smere 6,65 m x 4,60 m x 6,65 metra. Oceľové debnenie skeletu sa vedelo v typológií a z toho požadovaných rozmerov administratívnych budov prispôsobiť. Výstavbu Svitu  kompletne od návrhu až po dokončenie výstavby budov zabezpečovalo novovytvorené stavebné oddelenie postupne od roku 1935 až do roku 1950, čiže aj po znárodnení. Zabezpečovalo výstavbu priemyselných, občianskych a bytových stavieb cez objednanie projektov, zabezpečenie stavebného povolenia, výstavbu vlastnými pracovníkmi, zabezpečenie  mechanizmov,  až po dokončenie a odovzdanie týchto stavieb. Primerane rastúcim úlohám stavebného oddelenia od roku 1946  rástlo aj jeho vybavenie a  počet zamestnancov. Tento počet sa najmä v rokoch 1947, 1948 značne zvýšil a činil pred delimitáciou do Československých stavebných závodov (ČSSZ) k  1. aprílu 1950 cca 900 zamestnancov. Stavebné oddelenie malo vlastnú projekciu a bolo pomerne dobre vybavené mechanizmami, veď do jej správy patrilo 46 miešačiek, 8 vežových žeriavov typu Baťa - Svit, stavebné plošinové výťahy, transportéry dĺžky 10 - 18 m, oceľové debnenia a pod.  Mnohé z týchto stavebných mechanizmov, ale aj potrebné oceľové konštrukcie pre stavby, boli vyrobené priamo v strojárni vo Svite. Zásobovanie, dopravu, ale aj ďalšie súvisiace služby pre stavebné oddelenie zabezpečoval podnik Tatrasvit n.p. , nástupca Baťových závodov vo Svite po roku 1945. Pozitívne treba hodnotiť zateplenie dvoch školských budov v súčasnosti, kde sa dodržal pôvodný vzhľad týchto budov aj po zateplení. Mal by to byť pozitívny impulz pre majiteľov bytových domov, stavaných do roku 1950 a v súčasnosti obnovovaných.

Ocenenie pre Svit

V roku 2001 sa  Združenie pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva    rozhodlo vyhodnotiť najúspešnejšie stavby 20. storočia na Slovensku v ankete STAVBA STOROČIA za účasti hodnotenia odbornej aj neodbornej verejnosti. Odbornými  garantmi  ankety  boli:  Slovenská  komora  stavebných  inžinierov (SKSI),  Slovenská komora architektov (SKA),  Spolok  architektov  Slovenska (SAS), Slovenský  zväz  stavebných  inžinierov  (SZSI), Stavebná fakulta STU (SvF STU), Fakulta architektúry STU (FA STU), obe v Bratislave. Za   predsedu poroty bol vymenovaný Ing. arch. Ivan Matušík,  podpredsedami boli prof. Ing.   Medeľská, DrSc.a Prof. Ing. arch. Matúš Dula, PhD. Osemnásť členná odborná porota vybrala do ankety STAVBA STOROČIA  po  6 stavieb v šiestich kategóriách výstavby cez bytové stavby,  občianske stavby, spoločenské stavby, priemyselné stavby, inžinierske stavby a vodohospodárske stavby. Pre obyvateľov Svitu bolo dôležité, že do šestice  priemyselných  stavieb popri stavbe Automatizovaného mlyna Trnava, ďalej štyroch priemyslových areálov :  Volswagenu  Bratislava,  VSŽ   Košice,  Atómovej   elektrárne   Mochovce   a  Slovnaftu  n.p. Bratislava bolo vybrané aj priemyselné mesto Svit. V odôvodnení sa uvádzalo, že toto ocenenie je za : „jedinečný urbanistický celok s prehľadnou výrobnou  a  nevýrobnou štruktúrou“ realizovaný v rokoch 1934 až 1944. Ako projektant  bol uvedený  Atelier   Baťových   závodov a ako zhotoviteľ Baťové  závody n. p. Batizovce. Treba ešte raz dodať, že projekcia bytových stavieb zo Zlína pre Svit pokračovala aj po roku 1945 a do roku 1950 boli stavané bytové domy projektované v Zlíne. Desaťbytové domy a hlavne šesťbytové domy typu Martfű pokračovali aj po roku 1945 (do konca roku 1950) a lemujú poschodové domy prakticky až na koniec výstavby Svitu. K tomu pridám už len hodnotenie zo Zlína: Mesto Svit, akokoľvek poznamenané vývojom obdobia socializmu a posledných 30 rokov, nesie výraznú pečať pôvodnej urbanistickej a architektonickej koncepcie. ... a niektoré ,,zlínske odbory podnikania“ našli uplatnenie aj vo Svite. Okrem výroby umelého vlákna, je to strojárenstvo, stavebné oddelenie a výroba pančúch a ponožiek.

Anton Novotný, syn staviteľa Svitu a kanadskej Batawy, bývalý obyvateľ Svitu