Vynášaním Moreny privolávali jar

Vynášanie Moreny patrí k najarchaickejším obradom, ktorého korene súvisia s predkresťanským, pohanským výročným obyčajovým cyklom. Morena symbolizovala zimu, s ktorou sa spájala temnota a napokon aj smrť. Dedinské spoločenstvo pociťovalo potrebu zbaviť sa jej, poslať s ňou do nenávratna všetko zlé, temné a choré, otvoriť sa príchodu novej jari.

Podľa poverových predstáv sa vynesením a zničením Moreny mala magicky privolať jar. Piesne spievané pri vynášaní symbolickej zimy patria k najstarším obradovým piesňam. Naši predkovia mali zaužívané dve ročné obdobia, zimu a leto.

Morena (Morana, Muriena, Marmoriena, Smrť, Hejhana, Kyseľ, Kyselica, Baba, Šmertka, Smrtka, Kaniža, Marmuriena, Barboriena)  je figurína ženy, ktorá symbolizovala zimu (a s ňou spätú smrť). Zhotovovali ju z  dreveného kríža obaleného slamou a obliekali ju do miestneho odevu. V niektorých obciach Slovenska ju obliekali do bielych šiat (napr. na Horehroní), keďže v minulosti bola biela farba považovaná za smútočnú.

Podstatou tejto jarnej obchôdzky bolo chodenie dievčat s Morenou po dedine za spevu obradných piesní, za dedinou ju vyzliekli, zapálili a hodili do vody. Tak ako tečúca voda odplavila Morenu, mala aj zima opustiť kraj. Na strednom a východnom Slovensku sa vynášanie Moreny konalo na Smrtnú nedeľu, v západných a južných regiónoch Slovenska na Kvetnú nedeľu. V mnohých regiónoch súviselo s vynášaním Moreny aj vyberanie vajec, aby dievky mohli pripraviť maľované vajíčka na Veľkonočný pondelok.

V niektorých obciach (najmä na západnom Slovensku) sa tento zvyk viaže aj s prinášaním letečka do dediny. Letečko je zelená vetvička, ratolesť, rozvetvený konárik vŕby - ozdobená farebnými stuhami, retiazkami, výduškami – zafarbené vajíčkové škrupinky, ktoré si dievčatá samé vyrobili, používaná pri jarných obchôdzkach dievčat, ktorá symbolizovala prichádzajúcu jar a prebúdzajúci sa život.

V súlade s predstavami v tradičnom roľníckom prostredí bolo potrebné zabezpečiť príchod jari a zabezpečiť priaznivé podmienky pri získavaní obživy aj rituálnymi úkonmi. Dospievajúce dievčatá s letečkom obchádzali domy, priali zdravie v rodine a prosperitu v hospodárstve.

Za spev a vinšovanie dostávali vajíčka alebo drobné mince. Išlo buď o samostatný obrad alebo sa tieto obchôdzky uskutočnili hneď po vynesení a zničení Moreny, prinesením letečka do dediny.

V niektorých lokalitách (v niektorých obciach Liptova a Oravy) sa namiesto Moreny vynášala figurína starého muža, nazývaného Dedo, Dedko, Dietko. Nosili ju mládenci a na konci dediny ju symbolicky ubili palicami alebo cepmi. Niekde dokonca vynášajú Morenu spolu s Dedkom.

V súčasnosti sú to najmä folklórne skupiny a súbory, ktoré sa snažia uchovávať slovenské tradície, nielen pri tomto obrade, ale aj pri iných obyčajových príležitostiach kalendárneho a životného cyklu z oblasti tradičnej kultúry.

V piatok 15.3.2024 sa o 15.30 hod. uskutoční Vynášanie Moreny, ktoré organizuje ĽH Bystrianka v spolupráci so SZUŠ Fantázia, ŠKD Komenského a mestom Svit ako súčasť osláv 90. výročia založenia nášho mesta.

Sprievod bude smerovať od ZŠ Komenského ku Kolibe.