Uplietol korbáč, ktorý mal takmer 2,5 metra

Pôvodne len ukážka staršieho suseda ho nadchla natoľko, že sa tejto aktivite s vášňou venuje už 53 rokov. Dnes je to pre neho záľuba pred Veľkou nocou hlavne kvôli vnukovi, aby mohol svoje umenie zachovávať mladším generáciám.

„S pletením korbáčov som začal ešte ako žiačik na základnej škole. Naučil ma to môj sused pán Bachratý, ktorý bol pôvodom zo západného Slovenska, z Hrnčiaroviec a do Pod Skalky sa len prisťahoval. Už ako malý chlapec som sa o tieto veľkonočné ľudové zvyky prirodzene zaujímal a odvtedy tie korbáče aj pletiem,“ začal svoje rozprávanie J. Kostroš. 

Na pletenie používa vŕbové prúty. „Najlepšie sú z vŕby ktorá bola v minulom roku orezaná – zmladená. Takáto vŕba vyženie silné výhony a najlepšie sú prúty bez bočných výrastkov. Korbáč pletiem z 8 prútov. Aby sa s prútmi dobre manipulovalo, musia byť pružné a ohybné. Po zrezaní je lepšie ich nechať v chlade a v tme jeden, dva dni zabalené v mokrej handre. Korbáč pletiem tak, že vyberiem približne rovnako hrubé prúty a v najhrubšej časti vyviažem prútom štiepaným po dĺžke. Následne upletiem korbáč. Ukončím ho uzlom na tenkom konci. Pleteniu sa venuje aj môj kamarát Braňo Muránsky, ktorý ma trošku odlišnú techniku pletenia. Jeho korbáč je tuhšie prepletený a má aj iné ukončenie rukoväte a vrcholu. Každý máme svoju techniku, ja osobne už radšej iba učím pliesť ako pletiem, aj svojich troch synov som to naučil. Tradícia pletenia korbáčov, pokiaľ si pamätám, v Pod Skalke nebola, viac-menej som ju začínal spolu zo súrodencami a spolužiakmi,“ doplnil.

Majster J. Kostroš za rok upletie cca 10 - 12 korbáčov, dekoratívne neráta, doteraz ich už uplietol zhruba 500, väčšinou ich porozdáva rodine a kamarátom. Jeho najdlhší veľkonočný korbáč mal takmer 2,5 metra, bol upletený ako ozdoba k veľkonočnej výzdobe na Námestí J. A. Baťu vo Svite.

O tom, že veľkonočná šibačka v Pod Skalke nemala tradíciu, hovorí aj Braňo Muránsky: „Tu sa nikdy neplieskalo korbáčmi, to je tradícia zo západného Slovenska. U nás sa iba polievalo. Hovorí sa, že vo vŕbovom prútiku, ktorý vyrastie ako prvý sa hromadí energia, sila jari, sila slnka. V ľudových zvykoch sa tradovalo, že táto sila v prútiku, šibaním prechádza na dievčatá. Nielen symbolicky, ale aj naozaj."

Obaja kamaráti sa zhodli, že to na Pod Skalke dohnali do dokonalosti, keď spojili polievanie so šibaním. Vyrobené korbáče sú bez stužiek. „Podľa tradícií začína kúpač šibať bez stužiek na korbáči. Každá vyšibaná dievčina mu na korbáč priviaže svoju farebnú stužku, za oblievačku dostane veľkonočné vajíčko. Ak dievčina nebola doma alebo sa bránila šibačke a oblievačke, tak sa uviazala jedna stužka na kľučku vchodových dverí alebo na plot. Keď sme boli mladší, chodili sme polievať spolužiačky. V tradícii pokračovali aj moji synovia s kamarátmi a spolužiakmi a ´vylepšovali technológiu´. Pamätám si, že keď jeden z mojich synov polieval, vzali s kamarátmi auto, na prívesný vozík vedrá, bandasky a súdky s vodou (to pre prípad, keď sa niekde náhle „ pokazil“ vodovod), a tak oblievali a šibali v Pod Skalke a v okolí,“ smeje sa Juraj Kostroš.

Dnes je už v meste veľkonočná oblievačka a šibačka skôr symbolická, zvyky sa snažia naďalej uchovávať okolité podtatranské obce alebo folklórne súbory, ktoré chodia oblievať v typických krojoch. Ľudové zvyky vo Svite zachovávajú aj folkloristi z FS Jánošík.

 „Aj v našej folklórnej rodine sa snažíme udržiavať tradície Veľkej Noci, a preto naši mládenci berú korbáče a vedrá s vodou a navštevujú dievčence najmä zo súboru. V minulosti sa šibalo a polievalo len medzi mládežou. Slobodní mládenci šibali len slobodné dievčatá, pôvodne vŕbovým prútikom. Vŕba je jeden z prvých stromov, ktoré zakvitnú. Išlo o to, aby slobodný mládenec zobral miazgou naliaty prútik a dotkol sa tela ženy. Jemne sa dotkol nôh, aby boli zdravé a dobre behali, napríklad okolo gazdovstva. Dotkol sa bokov, čo bola symbolika, aby žena porodila veľa zdravých detí a dotkol sa rúk, aby dobre pracovali. Keď si dievčina medzi šibačmi našla takého, ktorý sa jej páčil, dala mu ozdobené vajíčko - veršík. Tým mu dala najavo, že ho má rada. Takéto vajíčko dostal len on, jediný. Ak ju aj on mal rád, o pár týždňov jej potom pri stavaní májov postavil osobný máj len pre ňu. Až neskôr sa nechali šibať aj vydaté a staršie ženy. Verilo sa, že sa mladosť muža cez ten mladý prútik prenesie do tela ženy. Najmä na východe sa používa voda. Často tam bolo chladnejšie a vŕby na Veľkú noc ešte nepučali. Tak sa používala voda, mala byť takzvaná živá, pramenitá, z potoka, mala žene udržať a navrátiť zdravie a krásu. Na Veľkú noc sa slávi umučenie a potom zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Pri umučení Krista rímski vojaci podľa legendy používali korbáče. Ľudová predstava sa teda stvárnila do korbáčov. Cieľom ale nikdy nebolo to, aby ženy niekto zbil. Vždy bola zachovaná symbolika zdravia a krásy. V 30-tych rokoch 20. storočia sa to postupne začalo meniť. V mestách sa napríklad začali používať voňavky, nechodili šibať len slobodní, ale aj synovia s otcami po rodine a príbuzných. Posunula sa kategória šibačov a dostali sa do toho aj čokoládky, cukrovinky, sladkosti a peniaze. Tak sa menia celé tradície. Náš súbor sa ich snaží udržiavať a predstavovať ľuďom, aby sa na nich nezabudlo, aby sme si uchovali našu históriu a nezabúdali, odkiaľ sme,“ uzavrela E. Oravcová, umelecká vedúca FS Jánošík.