Šperkárka Júlia Barborková

Kreatívne nadšenie k ručnej tvorbe Júlie Barborkovej sa prejavovalo už v mladšom veku. Po štúdiu na strednej umeleckej škole v Kežmarku v odbore ručné výtvarné spracovanie textílií, sa na istý čas z kreatívneho sveta stiahla.

Po materskej dovolenke ju do sveta umenia pritiahla opäť mama. „Mamka chodila na remeselné trhy a nabádala ma, nech niečo vytvorím, že mi to tam vezme. Zhruba pred desiatimi rokmi som začala spájať drôty technikou ketlovania (pozn. red. – spájanie retiazkových celkov z drôtu do rôznych ornamentov), a tak som sa postupne prepracovala až k šitým šperkom. Najprv cez knihu a potom som už len skúšala a skúšala. Zo začiatku som si myslela, že spájanie korálok je jednoduché, ale nie je tomu tak. Na dobrý autorský šperk treba správny grif, presné utiahnutie korálok, aby ten výsledok vyzeral skutočne jednotne, po bokoch nepretŕčal a nebolo vidno spoje. Technika šujtáš (pozn. red. - soutache v preklade vrkoč alebo tzv. lemovacia technika. Textilná šnúrka je zvyčajne z hodvábu, vlny, syntetických vlákien splietaná do tzv. vrkoča. V strede vzniká linka, v ktorej sa šujtášky k sebe prišívajú) je na rozdiel od korálkovej výšivky hlavne o tréningu, trpezlivosti a zručnosti,“  hovorí o svojej záľube Júlia Barborková.

Šité šperky boli pre ňu ako samouka veľká výzva, no ako hovorí aj veľká psychohygiena, pri ktorej rada využíva minerálne kamene, či Swarovského krištál. Práve tieto komponenty sa stali ústredným motívom jej šperkov.

„Kamene nakupujem na trhoch, kde presne vidím, čo ako vyzerá a môžem si to hneď aj ohmatať. Pri korálkach pracujem s kvalitnými sklenenými „TOHO“ korálkami, ktoré sú špecifické tým, že majú rovnakú veľkosť. Korálky obšívam pevnými niťami, ktoré sa ťahom neroztrhnú, ukončenie náušnice je striebro alebo chirurgická oceľ. Na výrobu šperkov používam aj kvalitný český krištál. Z minerálnych kameňov pracujem najradšej s achátom a labradoritom kvôli prekrásnym farbám a lámaniu sa na svetle. Páčia sa mi aj obsidiány, ale vôbec nemusím napríklad univerzálny prírodný krištál. Cítim pri ňom nepokoj. Som skôr za to, že by si mal človek kupovať kamene podľa toho, ako sa pri nich cíti a nespoliehať sa na to, akú majú moc,“ uzatvára J. Barborková.  

Tvorba náušníc je piplavá robota. Ich výroba trvá v závislosti od veľkosti a použitej techniky. Najnáročnejšia je práca práve na prvej náušnici, pretože každý pár je originál a autorka nechce nikoho kopírovať. Niekedy robí náušnicu jeden deň, niekedy aj viac.

Žiadny výrobok nemá dvakrát a každý je exkluzívny. Starostlivosť o ručne robené šperky je nenáročná, no J. Barborková odporúča vyhýbať sa parfémom, pretože šujtáš pri nich môže zmeniť farbu. Ďalej odporúča nenechávať šperky voľne na vzduchu, ale uložiť ich do šperkovnice.

Kam by sa mladá šperkárka chcela ešte v šitých šperkoch posunúť? V korálkach ju to ťahá do štrasových kameňov a v honosnej šujtáši má ešte svoje limity v precíznosti a zapracovaní.

Umelkyňa sa pri korálkových šperkoch venuje aj korálkovému háčkovaniu do tuby. Vyrába háčkované šatky a šperky aj pre mužov. Baví ju paličkovanie, vyšívanie, pletenie a akákoľvek práca s textíliami. Na objednávku robí rôzne aplikácie na čelenky, ale aj šité prstene, či brošne. A aké farby má Júlia Barborková najradšej? Také ako pri našom stretnutí - kombináciu tyrkysovo-modrej s čiernou, no s úsmevom dodáva, že sa nebráni žiadnej.