Od vzniku Československa ubehlo sto rokov

Výročie vzniku Československa, ktorý sa oficiálne viaže na 28. október 1918, si Slovenská republika pripomína ako pamätný deň. V Českej republike je 28. október najvýznamnejším štátnym sviatkom. Tento rok však uplynulo od vzniku Československa a rovnako aj od prijatia Deklarácie slovenského národa 100 rokov, a preto 30. október 2018 bude jednorázovým štátnym sviatkom aj na Slovensku.

Slováci mali sformulovaný národný politický program už od polovice 19. storočia, ktorý vypracoval Ľudovít Štúr a jeho najbližší spolupracovníci. Vychádzal z faktu, že Slováci sú samostatný, svojbytný národ, z čoho vyplýva, že majú právo spravovať si svoje veci sami. Nebol programom úplnej štátnej samostatnosti, ale požadoval slovenskú samosprávu v rámci Uhorska. Na uskutočnenie tohto programu nebola najmenšia nádej, najmä po neúspešnom povstaní Slovákov voči Maďarom v rokoch 1848 - 1849 a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867.

Vznik prvej Československej republiky má výrazný podiel na zachovaní národného bytia Slovákov. Pripomína zlomový bod tisícročnej histórie českej štátnosti - vznik moderného štátu po niekoľkých storočiach zväzku s krajinami habsburskej monarchie.

České a slovenské snahy vymaniť sa spod tútorstva Viedne a Budapešti získali v priebehu prvej svetovej vojny reálnu šancu na realizáciu. Pre Slovensko to znamenalo zabrániť definitívnemu zániku národného bytia.

Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín.

Túto česko-slovenskú orientáciu, ktorej priekopníkom bol následne prvý prezident ČSR Tomáš Garrique Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci slovenskí politici v zahraničí i doma. Uvedená idea sa presadila aj v rozhodujúcich centrách svetovej politiky.

V júni až v septembri 1918 postupne Francúzsko, Veľká Británia, USA a Japonsko uznali za oficiálneho predstaviteľa budúceho Československa zahraničný československý vrcholný orgán odboja, Česko-Slovenskú národnú radu (ČSNR), založenú už vo februári 1916 v Paríži.

Predstaviteľmi ČSNR boli T. G. Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik a ich diplomatické úsilie účinne podporovali vojenské úspechy československých légií.
V júli 1918 české politické strany vytvorili ako domáci vrcholný orgán národnej a demokratickej revolúcie 30-členný československý Národný výbor (NV).

Dňa 14. októbra 1918 E. Beneš dohodovým štátom oznámil, že 26. septembra 1918 vznikla dočasná čs. vláda s T. G. Masarykom ako prezidentom, predsedom ministerskej rady a ministrom financií, E. Benešom ako ministrom zahraničných vecí a vnútra a M. R. Štefánikom ako ministrom vojny.

Vo Washingtone bola 18. októbra 1918 vydaná deklarácia o československej samostatnosti vypracovaná T. G. Masarykom, ktorý ju s podpismi všetkých troch československých vládnych činiteľov odovzdal vláde USA - hoci bez vedomia M. R. Štefánika, nachádzajúceho sa v tom čase mimo USA.
V Budapešti v uhorskom sneme dňa 19. októbra 1918 vystúpil jediný zástupca Slovákov Ferdinand Juriga s požiadavkou na priznanie sebaurčovacieho práva pre slovenský národ.

V Prahe 28. októbra 1918 Národný výbor vyhlásil samostatný československý štát, a to v nadväznosti na kapitulantskú odpoveď rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Gyulu Andrássyho vláde USA z predchádzajúceho dňa a po mimoriadne nadšenej manifestácii Pražanov.

Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k československej štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli.

ČSR znamenala pre Slovákov vybudovanie základných spoločenských, kultúrnych a školských ustanovizní, ktoré im na rozdiel od väčšiny národov Európy chýbali. Spoločná štátnosť Čechov a Slovákov preklenula tragické obdobie druhej svetovej vojny, ale aj socialistického Československa.

Foto: ilustračné