September je vo Svite už tradične spojený so stretnutím absolventov Baťovej školy, tohto roku vo štvrtok 8. septembra budú spolu už po 23-krát.
Čas, kedy opustili brány svojej školy – lebo oni ju nazývajú „svojou“ školou – už meriame na desiatky rokov. Je to 60 - 70 rokov, odkedy po absolvovaní každý išiel svojou životnou cestou. Napriek tomu vzťahy medzi spolužiakmi pretrvávajú celé desaťročia, sú pevné a úprimné. Stála je aj ich hrdosť na školu, ktorá ich mnohému naučila – disciplíne, zodpovednosti, úcte k starším, k svojim pedagógom, nadriadeným, ale aj voči kolegom. Naučila ich vážiť si peniaze a hodnoty všeobecne. Na výchovu, niekedy možno aj prísnejšiu, dodnes s rešpektom spomínajú, lebo ich plnohodnotne pripravila do života.
Rád by som sa pozastavil nad tým, čo sa počas tých dlhých rokov zmenilo.
Určite technická úroveň – máme nové, lepšie, výkonnejšie, modernejšie technológie, zmeny nastali v doprave, v informačno-komunikačných možnostiach. Životná úroveň je dnes neporovnateľne vyššia ako v 40.- 50. rokoch minulého storočia. Zmenil sa ale aj prístup ľudí jeden k druhému. Zmenil sa prístup mladých ľudí k vzdelávaniu. A to už k lepšiemu nebolo. Do Baťovej školy sa študenti dostali náročným výberom, tzn. museli sa o to zaslúžiť, chcieť, mať pre to predpoklady a prispôsobiť sa disciplíne a prísnym pravidlám, ktoré Baťova škola predpisovala. Dnes je to skôr až na svetlé výnimky naopak. Vzdelávanie sa stalo výhodným biznisom, bez veľkého rizika a bez zodpovednosti za výsledok. Existuje množstvo rôznych škôl, ktoré si konkurujú a väčšina z nich získava žiakov náborom. A tak i vzťah študentov k škole je úplne iný ako v minulosti. Zatiaľ čo niekedy si žiak vážil svojho učiteľa a rád sa prispôsobil, rád sa vzdelával, dnes je tento vzťah skôr horší ako lepší. Učiteľ už nie je autorita a podiel na tom majú i rodičia, ktorí autoritu učiteľa pred vlastnými deťmi často podrývajú, svoje deti hodnotia nekriticky a pedagógov nepodporia. Tento trend vznikol po nežnej revolúcii a, žiaľ, pokračuje do dnešných dní. A nielen to – ani školy už nepripravujú deti do života tak dôkladne, ako to bolo niekedy. A pociťujú to tak zamestnávatelia, ktorí nevedia nájsť kvalifikovaných ľudí, ako aj mladí absolventi, ktorí si nevedia nájsť uplatnenie.
Keď sa o 3 - 4 roky opýtame dnešných absolventov škôl – väčšina z nich si už ani nespomenie na školu, na pedagógov, na spolužiakov a zvlášť na to, čo sa to vlastne učili. A nehovoriac po 50 - 60 rokoch, po ktorých sa dodnes stretávajú naši absolventi Baťovej školy. Tento stav je neúnosný a musí sa zmeniť. Netreba vymýšľať vymyslené. Možno stačí urobiť pár krokov späť a oprášiť dobré skúsenosti z minulosti. Spojiť teóriu s praxou, budovať vzťah ku škole, firme, okoliu, k sebe. Absolventi Baťovej školy sú nám v tomto veľkým príkladom.
Text: Ing. Ján Olekšák, riaditeľ a. s. Chemosvit