Obsah

Sviťanka nominovaná na Slovenku roka, podporte ju svojim hlasom aj vy!

Typ: náš tip | ostatné
Sviťanka nominovaná na Slovenku roka, podporte ju svojim hlasom aj vy! ANDREA GONTKOVIČOVÁ (rod. Kocúrová), PhDr., členka manažmentu a riaditeľka pre inovácie a rozvoj v spoločnosti Philip Morris. Úspešná manažérka sa z pozície asistentky vypracovala na riadiacu funkciu v celosvetovej spoločnosti. Vyrastala vo Svite, kde absolvovala základnú školu na Komenského ulici. Svoj pracovný život začala v Bratislave. Postupne sa prepracovala do Čiech a Švajčiarska. Momentálne riadi oblasť inovácií a rozvoja v krajinách strednej Európy. Je vydatá, má dvoch synov a žije v Prahe.

Tento rok je v čitateľsko-diváckej ankete Slovenka roka 2019 nominovaná v kategórii Biznis a manažment. Môžeme ju podporiť svojim hlasom do 2. mája 2019 prostredníctvom SMS na číslo 7504 v tvare: SR 2 (SR medzera 2), kupónmi z týždenníka Slovenka alebo online na www.slovenkaroka.sk/hlasovanie. Zhovárali sme sa o jej živote, spomienkach na Svit, ale aj plánoch.

Čo pre Vás znamená nominácia na Slovenku roka a čo by ste odkázali svitskej mládeži?

Túto nomináciu si veľmi vážim a som rada, že aj takýmto spôsobom môžem reprezentovať Svit. Zároveň ju venujem všetkým dievčatám a chlapcom spod Tatier, ako inšpiráciu k tomu, aby boli v živote odvážni a mali veľké sny. Každý z nás má talent. Je len dôležité nájsť a rozvíjať ho. V tom nám pomáha škola a rodina. Vzdelanie pod Tatrami je naozaj na vysokej úrovni, na ktorej sa dá v živote stavať. A nielen ja som toho živým dôkazom. Ak talent a vzdelanie doplníme tatranskou húževnatosťou, pevnosťou a temperamentom, pochopíme, že sme predurčení na úspech. Takže hľadajte, snívajte, vysúkajte si rukávy a pripravte sa na krásnu jazdu životom.

Ako spomínate na rodné mesto? A ako Svit vnímate teraz, keď sa sem vraciate?

Moje detstvo bolo naplnené čulým spoločenským životom. Obidvaja moji rodičia pracovali v Chemosvite, takže mali vo Svite veľa priateľov a známych a táto ich sieť sa prirodzene prenášala na nás deti. Najprv sme bývali v byte na Mierovej ulici a keď som mala desať rokov, presťahovali sme sa do mestskej časti Pod Skalkou. Bola som žiačkou základnej školy na Komenského ulici. S radosťou a vďakou spomínam na učiteľov či už prvého alebo druhého stupňa. Boli priateľskí, trpezliví, ale aj prísni. Mne ich náročnosť vyhovovala, pretože ma bavilo za dobré výsledky bojovať. To mi ostalo doteraz. Spolužiaci boli zo Svitu a okolitých dediniek, čo v triede vytváralo takú domácu atmosféru. S niektorými z nich som v kontakte doteraz. Je dobré nezabúdať odkiaľ človek prišiel. Do Svitu sa vraciam naozaj rada.

Na čo spomínate z detstva najradšej? Je niekto, kto Vás najviac ovplyvnil alebo Vám pomohol?

Spomienok, ktoré mi utkveli v pamäti, je veľa. Tak napríklad, milovala som cukráreň pod našim bytom na Mierovej ulici. Ešte teraz si viem vybaviť jej vôňu. Na zmrzlinu som chodila aj niekoľkokrát za deň. Potom som presedlala na linecké kolieska. Mala som tiež veľmi rada obdobie, keď sa vo Svite zbierala jarabina. Ja som síce bola ešte malá, ale môj brat spolu s kamarátmi sa na to dôkladne pripravovali a svoje poctivo zarobené peniaze dobre využili. Kúpili si za to platne, knihy alebo išli na čokoládový kokteil. Najdôležitejšiu rolu v mojom svitskom detstve však zohralo postavenie plavárne. Chytila som sa tejto príležitosti už od začiatku a začala som pravidelne plávať. Najprv to bolo raz, potom dvakrát a potom i viackrát za týždeň. A pravidelné plávanie mi ostalo doteraz. Verím, že heslo “v zdravom tele zdravý duch” naozaj platí. Len ak je človek vo fyzickej a psychickej pohode, môže byť šťastný a až vtedy môže byť aj zdrojom šťastia pre ostatných.

Aký je Váš recept na naplnený život? Čo Vám pomáha ráno vstať a čo Vás poháňa kráčať ďalej?

Som pilotom lietadla vlastného života a snažím sa žiť život, pre ktorý sa mi oplatí vstať z postele a kráčať vpred. Mám rada odvážne úlohy, ktoré posúvajú veci výrazne dopredu, či už je to v osobnom alebo pracovnom živote. Veľmi mi tiež záleží, aby som k tomu inšpirovala mojich synov a priateľov.  

Ktorý moment vo svojej kariére považujete za rozhodujúci, resp. čo Vás priviedlo k práci, ktorej sa venujete?

Rozhodujúci krok v mojej kariére sa odohral koncom roku 2015, kedy som sa rozhodla úplne zmeniť svoje pracovné zameranie a prejsť od oblasti legislatívy a komunikácie k obchodnej stratégii. Priviedlo ma k tomu pozorovanie ľudí a ich zvykov, ktoré sa síce menia ťažko, ale majú zásadný vplyv na to, ako prežijeme naše dni, týždne, mesiace a vlastne aj celý život. Môj život považujem za pekný, veselý a naplnený. Opäť - som pilotom vlastného života, nie pasažierom lietadla, ktoré riadi niekto iný a k tomu chcem inšpirovať aj ostatných. Tento prístup so sebou prináša viac zábavy a omnoho väčšie naplnenie. Preto sa tomu už niekoľko rokov venujem nielen verejne, ale aj s priateľmi a kolegami v práci. S obdivom pozorujem výskum a vývoj Philip Morris v oblasti výrobkov so zníženým rizikom a v momente, keď bol prvý z týchto výrobkov pripravený na predstavenie verejnosti, rozhodla som sa priniesť ho k sebe domov, na Slovensko, do Čiech a Maďarska. Mala som šťastie, pretože môj sen a moje rozhodnutie ísť za ním, sa stretli s podporou. Od augusta 2016 riadim krajiny strednej Európy v oblasti inovácií a obchodného rozvoja a napĺňa ma to po stránke ľudskej aj profesionálnej. Každý človek má právo na lepšiu voľbu a teším sa, že Slováci aj Česi sú pri zvažovaní zmeny v životnom štýle otvorení, odvážni a rozhodní. Mnohí každý deň dokazujú, že majú svoj život a jeho riadenie pevne v rukách, a to ma napĺňa radosťou.  

Aké úskalia a problémy ste museli prekonávať, kým ste sa dopracovali k dnešnej pozícii?

Pracujem pre celosvetovú obchodnú firmu plnú inteligentných a húževnatých ľudí z celého sveta. Pozícií, o ktoré mám záujem nie je veľa a záujemcovia o ne sú z celého sveta, nielen zo Slovenska alebo Európy. Pochádzajú z Japonska, Kórey, Indie, ale aj z Kanady, či Argentíny. Ak chcem uspieť musím byť medzi týmito všetkými najlepšia. Je to taká celosvetová olympiáda, ale zatiaľ sa mi vždy podarilo postúpiť do ďalšieho kola. To, že je môj život naplnený radosťou a úspechom považujem za dôkaz, že každý sme strojcom svojho šťastia a čo si vysnívame a zaumienime, je možné dosiahnuť. Som dievča spod Tatier a mám čisto slovenský základ. Základná škola vo Svite, gymnázium v Poprade a Univerzita v Bratislave. Po vysokej škole som začala pracovať vo vzdelávacej inštitúcii, ale moja zvedavosť a húževnatosť ma hnali ďalej, až ma doviedli tam, kde som dnes. Svoju nomináciu na Slovenku roka v kategórii biznis a manažment venujem všetkým slovenským dievčatám a chlapcom ako inšpiráciu a povzbudenie, že odvážne sny sa môžu splniť a naozaj sa aj plnia. Snívajte, majte veľké oči, verte tomu, čo chcete a tvrdo na tom pracujte. Budete mať krásny a bohatý život. Môže to dokázať každý z vás.

Kto alebo čo je Vašou oporou, keď sa Vám nedarí, keď Vám je ťažko?

Mojou najväčšou oporou je moja najbližšia rodina. Som už viac ako 20 rokov šťastne vydatá a mám dvoch krásnych a šikovných synov. S manželom, to sú práve títo traja Mušketieri, ktorí ma vždy podržia, objímu, rozosmejú, dodajú silu, energiu a dôvod kráčať ďalej.  Druhou dôležitou skupinou sú priatelia. Tí skutoční, ktorých má človek v živote len pár, ale môže sa na nich úplne spoľahnúť. Prinášajú nám pohľady a názory, ktoré dopĺňajú našu optiku. Moji priatelia sú pre mňa pokladom a „životnou poistkou“. No a tieto dva základné piliere dopĺňam športom a pobytom v prírode.

Čo máte na svojej práci rada?

V prvom rade sa teším, že pracujem s ľuďmi. Celá naša firma prechádza obrovskou transformáciou a buduje si stále silnejšiu schopnosť a portfólio bezdymových výrobkov, ktoré ľuďom pomáhajú meniť ich zvyky a následne životy k lepšiemu. Zvyk je železná košeľa a mení sa ťažko, ale s pomocou odborníkov a osobného odhodlania to je možné a stojí to za to. Na takúto prácu potrebujeme vo firme ľudí, ktorí sú pre túto misiu zapálení a odborne vybavení. Je to veľká zmena oproti minulosti a mňa baví týchto ľudí hľadať, rozvíjať a posúvať dopredu. Zároveň ma napĺňa to, že pracujem pre ľudí. Dvadsiate prvé storočie umožnilo skĺbenie technológie, vedy a dizajnu, a to so sebou prinieslo možnosti, ktoré nám pomáhajú v rôznych oblastiach života. Teší ma, že Slováci sú zvedaví a pokrokoví. Sledujú trendy a sú otvorení možnosti ich vyskúšať.

Čo považujete za svoj doteraz najväčší úspech - profesionálny aj životný?

V osobnom živote som nesmierne šťastná z toho, že mám veľmi pekný vzťah s manželom, s ktorým sme spolu už viac ako 20 rokov. Spoznali sme sa na vysokej škole, keď sme ešte vôbec nevedeli, čo budeme v živote robiť a kde budeme žiť. Vtedy sa začalo naše spoločné dobrodružstvo a život plný prekvapení. Prechádzame ním však spolu, ruka v ruke. To nám dáva istotu, že všetko v živote zvládneme s ľahkosťou. Niekedy sa síce musíme “pripútať”, pretože rýchlosť je vysoká a cesta kľukatá. Zatiaľ to však ide veľmi dobre. V profesionálnom živote považujem za malý zázrak, že sa mi podarilo dostať tam, kde som teraz. Nepovažujem to však za konečnú a snažím sa ísť ďalej, pretože verím, že v živote ma ešte čaká veľa zaujímavého a dobrého. Som zvedavá a už teraz sa na to všetko teším.

Prezradíte nám niečo o svojej rodine? Čomu sa venujete vo svojom voľnom čase?

Máme s manželom dvoch krásnych a zdravých synov, Alexa a Timka. Sú pre nás neustále zdrojom prekvapení a inšpirácie. Súčasná mladá generácia to vôbec nemá jednoduché, pretože všetko plynie veľmi rýchlo, informácií je priveľa a možnosti sú obrovské. Zorientovať sa v takomto prostredí nie je jednoduché. Preto som rada, že máme všetci štyria k sebe tak blízko, že o všetkom hovoríme často a otvorene. Okrem rodiny a priateľov sa pravidelne venujem športu. Som plavec a bežec na dlhé trate. Ako Tatranka samozrejme zbožňujem aj zjazdové lyžovanie a horské túry. Pobyt v prírode mi dodáva do pľúc kyslík, ktorý sa nedá nájsť ani v posilňovni, ani v inom vnútornom priestore. Milujem lesy, hory, kopce a výhľady. Dodávajú mi nadhľad a slobodu bez hraníc. Samozrejme, milujem aj dobré knihy a nechávam sa inšpirovať príbehmi a múdrosťou ľudí, ktorí uspeli v rôznych oblastiach života.

Čo Vám Vaša práca v živote dala a čo vzala? Čomu Vás naučila?

Moja práca mi otvorila možnosti a dala mi odvahu snívať a moje sny splniť. Zobrala mi strach z neistoty zo zmeny a nepoznaného. Naučila ma bojovať a vyhrávať, a tiež to, že výhra nemusí byť okamžitá. Pred finále môžeme pár hier prehrať. Dôležité je upokojiť sa, nabrať sily a odvahu na ďalší zápas. Naše sny a vnútorné odhodlanie sú väčšie a silnejšie ako akékoľvek prekážky.


Vytvorené: 18. 3. 2019
Posledná aktualizácia: 6. 4. 2023 11:42
Autor: Lenka Faixová